Štvrtá básnická zbierka bratislavského tvorcu sa člení na dve časti. Prvá s názvom Opičí cirkus reflektuje najmä citové peripetie, prehry a výhry nielen autora, ale človeka všeobecne, často s ironickým či humorným podtextom. Ide o večnú tému poézie – „lásku nastorako“. Druhá časť zbierky má názov Moje obľúbené cintoríny. Autor sa inšpiroval svojimi prechádzkami a dlhoročným záujmom o historicky zaujímavé cintoríny nielen v Bratislave, ale aj v ostatných kútoch Slovenska a snaží sa odpovedať na často existenciálne otázky nášho bytia.