S tým všetkým súvisí kniha, ktorá nie je len o láske, ale aj o jazyku. A Hrubaničovej jazyk nie je „fialkou podhradských“. Je „boľavý a plný pľuzgierov“, no neostáva pri napísanom, hovorí, vyplazuje sa svetu. Pokúša normu, za ktorej „porušenie sa v niektorých krajinách platí životom! oko za oko, jazyk za jazyk! dikcia za dikciu!“.